Pri pohľade z vesmíru je naša planéta modrá a jej povrch zo 71% pokrýva voda. Mohlo by sa zdať, že vody máme veľa, ale opak je pravdou. Až v 80 krajinách sveta je viditeľný nedostatok vody. Podľa správy Svetovej banky asi miliarda ľudí v rozvojových krajinách nemá priamy prístup k pitnej vode.
Na Slovensku je v súčasnosti priemerná spotreba približne 120 litrov na osobu a deň, avšak v priemere iba 4 litre vody denne spotrebujeme na varenie a pitie, ostatná spotreba predstavuje využívanie pitnej vody na kúpanie a sprchovanie, pri praní, umývaní riadu, auta či pri polievaní záhrady. Pitná voda je vzácna a je potrebné ňou šetriť.
- Na zemi je cca. 1,5 miliardy kubických kilometrov vody, ale len 3,5% vody je sladkej. No z nej sú až štyri pätiny zamrznuté v ľadovci.
- Voda vhodná na konzumáciu je len 0,003 percenta všetkej vody.
- Na Južnej pologuli je viac vody ako na severnej.
- Polovica vody na Zemi je staršia než Slnko, pochádza z ľadu v medzihviezdnom priestore (priniesli ju kométy).
- Keby bol povrch planéty rovný, voda by ho zaliala do výšky 3700 metrov.
- Orbit Zeme je za hranicou existencie vody v kvapalnom skupenstve, ale vďaka skleníkovému efektu sa v tejto forme na povrchu udrží.
- Zem je uzavretý ekologický systém, čo znamená vzhľadom na množstvo vody, že máme k dispozícii rovnaké množstvo vody ako pred miliónmi rokov.
- Kvapka vody v podobe dažďa spadne na zem až po 10 dňoch, predtým ako sa odparila z molekuly vody vo vzduchu.
- V zemskej atmosfére je stále viac vody, než vo všetkých moriach, oceánoch a riekach dohromady.
- Celú pätinu všetkej nezamrznutej sladkej vody na planéte drží vo svojich brehoch ruské jazero Bajkal.
- Hustota vody pri nízkych teplotách klesá, miesto aby sa zvyšovala.
- Ďalšou záhadou je tzv. Mpembov jav, podľa ktorého tepla voda môže zamrznúť rýchlejšie než studená voda.
- Voda dokáže rozpustiť viac druhov látok než kyselina sírová.
- Jediný priemerne urastený strom odparí do vzduchu denne 100 litrov vody.
Neustále klesá objem použiteľnej vody, pretože priemysel znečisťuje životné prostredie. Náklady na získanie nových zdrojov vody rastú. Vody nebude nedostatok preto, že sa vyčerpávajú jej zdroje, ale hlavne preto, lebo sa s ňou zle hospodári. S vodou sa ľudia musia naučiť šetriť a správne hospodáriť.
Koľko vody môže byť vo vzduchu (v atmosfére)
Pri určovaní množstva vody vo vzduchu záleží na jeho teplote a relatívnej vlhkosti.
Absolútnu vlhkosť vzduchu – obsah vodnej pary vo vzduchu. Uvádza sa v gramoch na meter kubický (koľko gramov vodnej pary je v jednom kubickom metre vzduchu).
Vzduch dokáže pojať iba obmedzené množstvo vodnej pary. Toto množstvo výrazne závisí na teplote.
Maximálne možné hodnoty absolútnej vlhkosti vzduchu pri rôznych teplotách (pri atmosférickom tlaku cca 100 kilopascalov):
0 °C … 4,8 g.m-3
10 °C … 9,4 g.m-3
20 °C … 17,3 g.m-3
30 °C … 30,4 g.m-3
40 °C … 51,1 g.m-3
Čím je vzduch teplejší, tým viac vodnej pary pojme. Pokiaľ vzduch ochladíme, prebytočná voda z neho musí skondenzovať a prejsť do kvapalného skupenstva.
Tento vzťah medzi teplotou a vlhkosťou zabezpečuje kolobeh vody v prírode, kedy sa voda odparuje z povrchu, stúpa nahor ako para a po ochladení padá späť na zem v podobe dažďa alebo snehu.
Profesionálne meteorologické stanice alebo domáce vlhkomery pracujú s takzvanou relatívnou vlhkosťou vzduchu. Ide o pomer dvoch absolútnych vlhkostí vzduchu – skutočné a maximálne, akú môže vzduch pri danej teplote mať. Relatívna vlhkosť úplne suchého vzduchu je 0%, vzduchu „nasýteného“ vodnou parou 100%.
Ak je teda vonku teplota 25 °C a relatívna vlhkosť 70 %, koľko vody je vo vzduchu? Z tabuľky vyššie vyčítame, že najvyšší možný obsah vodnej pary pri 25 °C je 23,0 g.m-3. Sedemdesiat percent z 23,0 je 16,1 – takže vo vzduchu máme 16,1 gramov vodnej pary na meter kubický.
Z kubického metra vzduchu o bežnej teplote a vlhkosti teda môžeme získať rádovo gramy až desiatky gramov vody.
V praxi je možné dostať vodu zo vzduchu buď jeho ochladením, alebo pomocou látok, ktoré silne pohlcujú vlhkosť (silikagel, bezvodý chlorid vápenatý, bezvodý síran horečnatý a ďalšie).
Relatívna vlhkosť je pomer množstva vlhkosti k maximálnemu možnému množstvu pri rovnakej teplote. Označuje sa φ a udáva sa v percentách.
Vlhkosť vzduchu v interiéri
Vhodná vlhkosť vzduchu v obytných priestoroch je 45-55 %.
Veľmi vlhký vzduch nad 60% podporuje rozmnožovanie zárodkov plesní a mikroorganizmov, ktoré dokážu vyvolať alergie, astmu alebo aj infekcie dýchacích ciest. Pri vysokej vlhkosti začínajú rásť a rozmnožovať sa plesne.
Veľmi suchý vzduch (pod 35%) zasa spôsobuje zdravotné problémy vysušovanie očí a slizníc, ale aj zosychanie drevených konštrukcií a nábytku.
Vetranie s rekuperáciou
Nútené vetranie reguluje vlhkosť a neustále privádza čerstvý vzduch do interiéru. Pomocou entalpického výmenníka zabezpečuje vhodnú vlhkosť pre obyvateľov domácnosti.
Pri nedostatočnom vetraní sa v miestnostiach hromadí škodlivý CO2. Koncentrácia oxidu uhličitého sa meria v jednotkách ppm a zdravotne akceptovateľná je koncentrácia CO2 do 1 200 ppm. Pri vyšších hodnotách koncentrácie CO2 sa človek prestáva dlhodobo sústrediť, v noci si nemôže odpočinúť a ráno vstať s pocitom sviežosti.